Justičný palác
na Záhradníckej ulici
V justičnom paláci prebiehalo niekoľko súdnych konaní s ľuďmi obvinenými z porušenia paragrafu 241 T.z., ktorým Matyáš pomáhal.
V 50. a na začiatku 60. rokov Matyáš i naďalej poskytoval odborné rady a pomoc ľuďom, ktorí boli obžalovaní za porušenie paragrafu 241. V jeho písomnostiach nájdeme kópie niekoľkých listov, ktoré adresoval sudcom do Justičného paláca a ktorými sa snažil argumentovať v prospech svojich „klientov“ ako ich dôverník. V obhajobe sa veľmi podrobne a s citáciami na výskum odvolával na lekárske poznatky, rovnako poukazoval na to, že intímny styk jeho “klienta” bol dobrovoľný a spoločnosť v dôsledku toho neutrpela žiadne škody.
Pri obhajobe spolupracoval aj s profesorom Matulayom, ktorý pre obžalovaného vypracoval odborný psychiatrický posudok, ktorý dokladal jeho „príčetnosť“.
Novopostavená budova súdu (koniec 30. rokov)
Svoje, ako aj sprostredkované skúsenosti z policajných výsluchov a súdnych pojednávaní potom pretavil do vypracovania „manuálu“ – súboru rád, ktoré mohli ľuďom z homosexuálnej komunity v prípade nutnosti pomôcť.
Policajti sa podľa Matyášových slov snažili „delikventa“ vystrašiť a vyhrážať sa mu. Hrozili vyšetrovacou väzbou či zverejnením v novinách, predvolaním rodičov, prípadne manželky či detí. Stačilo, ak dotyčný udal ďalších „takých“ ľudí, v takom prípade sľubovali okamžité prepustenie domov a mierny trest.
…
V prípade, že Vás niekdo udal, (a)lebo anonymným lístkom vaše homosexuálne založenie prezradil – pošlú Vám pozvánku barvy bledo ružovej. Cieľ predvolania neuvedú alebo len toľko: ´že k zisteniu osobnej totožnosti.´ U výsluchu vám prezrú aj vačky. Preto nikdy nenoste so sebou listy, fotografie a záznamy telefónych čísiel.
…
Just sa nepriznajte! Lebo, keď by ste tak učinili a doznali sa, že ste homosexuálnym, vás zapíšu do katastru homosexuálnych, aj budete sfotografovaný. Na dotaz, či ste homosexuálnym odpovedajte, že ste normálnym a to, aby „NB“ (Národná bezpečnosť) radšej sa starala a pochytala zlodejov, prepadačov a vrahov a nezaoberala sa s takými činmi, ktoré nikomu telesné, ani iné zlo nezpôsobujú, ale opačne zpôsobujú sexuálny pôžitok a radosť.
Matyáš sa zamýšľal aj nad veľmi dôležitým a často zamlčaným faktom, ako je možné, že sa polícia vôbec dozvedela o intímnostiach medzi ľuďmi, „ktoré sa predsa odohrávajú obyčajne v tajnosti, bez prítomnosti svedkov.“ Jeden zo spôsobov opísal ako takzvanú pomocnú službu národnej bezpečnosti, kedy mladí ľudia, v tomto prípade hlavne mladí muži boli za malý obnos či materiálny dar najímaní ako ´volavky´, ktoré potom zároveň dobre poslúžili ako „svedkovia“ či „obete“ obťažovania.
Neraz sa stávalo, že v tom zohrali svoju rolu aj rodičia, príbuzní či známi. Lavína vyšetrovania sa väčšinou spustila po tom, čo sa polícia napojila na jedného, dvoch ľudí a od tých prostredníctvom vyhrážania už ľahko získala mená ďalších ľudí.
Kliknite pre zväčšenie
